Historická strecha katedrály Notre-Dame v Paríži

Krov strechy katedrály Notre-Dame v Paríži patril medzi najvzácnejšie stredoveké drevené konštrukcie v Európe.
Historická strecha katedrály Notre-Dame v Paríži

Historická strecha ako architektonický zázrak
Krov strechy katedrály Notre-Dame v Paríži patril medzi najvzácnejšie stredoveké drevené konštrukcie v Európe. Pochádzal zo začiatku 13. storočia a prezývali ho aj „les“ – les, pretože bol vyrobený z viac než 1 300 dubov, čo zodpovedá zhruba 21 hektárom lesa. Každý trám bol vytesaný ručne a konštrukcia bola zostavená bez použitia kovových spojov. Išlo o výnimočné dielo gotického staviteľstva, ktoré vydržalo viac než 800 rokov.

Stavba a význam krovu
Strešný krov nielen chránil chrám pred počasím, ale mal aj významnú statickú funkciu – rozkladal tlak z kamenných klenieb a prenášal ho do oporných múrov a pilierov. Jeho špecifická geometria a precízne remeselné spracovanie z neho urobili technický zázrak svojej doby. Strecha bola pokrytá olovenými platňami a veža – tzv. sanktusník – ktorá dominovala nad chrámom, bola pridaná počas 19. storočia podľa návrhu architekta Viollet-le-Duca.

Požiar v roku 2019
Dňa 15. apríla 2019 svet s hrôzou sledoval, ako krov Notre-Dame zachvátil rozsiahly požiar. Oheň sa rozšíril neuveriteľnou rýchlosťou práve kvôli suchému dubovému drevu, ktoré tlelo a horelo celé hodiny. Strecha sa zrútila, veža sa zrútila do lode chrámu a nenávratne sa stratila značná časť pôvodnej konštrukcie. Požiar bol síce tragický, no podarilo sa zachrániť väčšinu klenieb, zvonov a ikonického priečelia.

Obnova s rešpektom k minulosti
Obnova krovu a strechy sa začala s dôrazom na čo najvernejšiu rekonštrukciu. Francúzski odborníci rozhodli, že nový krov bude opäť drevený a postavený tradičnými remeselnými technikami. Na výstavbu vybrali vyše 1 000 dubových stromov zo starostlivo vybraných francúzskych lesov. Tieto stromy museli mať ideálny tvar a výšku, aby zodpovedali originálnym rozmerom. Strecha aj sanktusník sú momentálne v pokročilej fáze obnovy a cieľom je ich dokončenie do roku 2025 – presne 6 rokov po požiari.

Autor: Števo Mačák